Sme spolu 4 roky a predtým sa to naozaj tak neprejavovalo.  Myslím si, že u neho viazne komunikácia.  Neviem ako to presne povedať.  Keď hovorí s rodičmi tak odsekáva, nedokáže hovoriť napríklad 10 minút že by hovoril sám a niečo stále hovoril… odpovedá 2-4 slovne maximálne. Rodičia ho naďalej musia upozorňovať, aby sa správal džentlmensky ku mne a mne je to samozrejme trápne, a to ešte nevedia, čo dokáže. Keď sme spolu bývali skôr, tak nechal napríklad prázdne plechovky od piva na stole – to ma vždy dokázalo vytočiť, asi bola chyba, že som ich vždy upratala.  

Tou dobou sme sa mali sťahovať a ja teda so slovami, že mu „oplatím“ toto upratovanie po ňom som napríklad nevysala každý deň, povedala som mu, aby si skúsil vysať, že ma tiež nevadilo po ňom upratovať, tak som počula maximálne tak kritiku. Čo sa týka ďalšej veci – všeobecne fungujem tak, že neznesiem, aby bol neporiadok v kuchyni, aby bol riad v dreze a podobne.  Chtiac nechtiac sme sa presťahovali do dvojgeneračného domu, kde dole býva jeho babička… tá nič nedovolí, nechce nám povoliť nič si tu opraviť a sú kvôli tomu zbytočné hádky.  

Uvediem príklad.. babička má niekoľko záhonov, kde má napríklad 10ks rôznych druhov kvietok – nestará sa o ne, tak sú uschnuté a zarastené burinou.  Dostala som na narodeniny vyvýšený záhon a od babičky si vypočula (chcem ho dať miesto jej záhonu, ktorý by sa zrušil), že už ju tam ani nič nepatrí (barak na manžela, babička vecné bremeno). A podobne sú to malé veci, ktoré ma napríklad dokážu vytočiť, až mi príde, že to robí schválne. Všade chlpy po jej psovi, neotrhaná ruža, je to všade, nič sa nesmie vyhodiť, všetko potrebuje aj veci ktoré doteraz nikdy nepoužila. A manžel nie zo by stal na mojej strane.  On stojí uprostred. Najhoršie na manželovi je alkohol.  On keď si dá, tak to si som na 80% istá, že to zase nedopadne dobre.